Pleseň v byte: príčiny, odstránenie a prevencia
Stručná odpoveď: Pleseň v byte takmer vždy znamená, že niekde zostáva vlhkosť dlhšie, ako by mala. Najčastejšie ide o kondenzáciu na studených stenách a oknách, menej často o zatekanie alebo vzlínajúcu vlhkosť. Riešenie má dva kroky: pleseň zničiť prípravkom proti plesni, napríklad SteriSolanom bez chlóru, a odstrániť príčinu vlhkosti. Kým vlhkosť v byte neklesne pod 60 %, pleseň sa vracia.
Aktualizované 11. 11. 2026 · Pripravil tím NANOERA s.r.o., oficiálny zástupca BIONI pre Slovensko
Odkiaľ sa berie pleseň v byte
Spóry plesní sú vo vzduchu všade, aj v úplne čistom byte. Problém nastane, až keď nájdu miesto, ktoré je dlhodobo vlhké. Tam vyklíčia a za pár dní vytvoria viditeľný povlak. Preto samotné čistenie nestačí, ak sa nezmení to, čo pleseň živí.
Hlavné zdroje vlhkosti v byte:
| Príčina | Ako ju spoznáte | Riešenie |
|---|---|---|
| Kondenzácia (najčastejšie) | pleseň v rohoch vonkajších stien, za skriňou, pri oknách, hlavne v zime | vetranie, vlhkosť pod 60 %, farba proti plesni na studené steny |
| Tepelný most | stále ten istý studený roh alebo pás pri strope | ošetrenie, farba proti plesni, z dlhodobého hľadiska zateplenie |
| Vzlínajúca vlhkosť | vlhký pás nad podlahou, opadávajúca omietka, soli na stene | injektáž muriva |
| Zatekanie | fľaky po daždi, pod kúpeľňou suseda, pri streche | opraviť zdroj vody, potom sanácia |
| Po vytopení | pleseň do pár dní po havárii | rýchle vysušenie a ošetrenie (postup) |
Kondenzácia je za väčšinou prípadov v bytoch a panelákoch. Bežná domácnosť vyprodukuje varením, sprchovaním, sušením prádla a dýchaním niekoľko litrov vodnej pary denne. Keď sa táto para dotkne studenej steny, zmení sa na vodu. Viac v článkoch kondenzácia na stene a tepelný most.
Kde v byte sa pleseň tvorí najčastejšie
- Kúpeľňa – strop, škáry a silikón. Návod: pleseň v kúpeľni a pleseň na silikóne.
- Spálňa – rohy vonkajších stien a stena za posteľou alebo skriňou. Cez noc v spálni pribúda vlhkosť z dýchania.
- Okná – tesnenie, rám a ostenie. Návod: pleseň na oknách.
- Kuchyňa – za linkou a pri digestore. Návod: pleseň v kuchyni.
- Za nábytkom – skriňa natesno pri vonkajšej stene. Návod: pleseň na nábytku.
- Za tapetou a na sadrokartóne – pleseň býva skrytá. Pozrite skrytá pleseň a pleseň na tapete.
Pleseň v paneláku a v novostavbe má svoje špecifiká. Pozrite pleseň v paneláku a pleseň v novostavbe.
Ako odstrániť pleseň v byte
- Zistite príčinu. Pomocou tabuľky vyššie. Zmerajte vlhkosť vlhkomerom (ako merať vlhkosť).
- Odsuňte nábytok a vyvetrajte. Postihnuté miesto musí byť prístupné zo všetkých strán.
- Nastriekajte prípravok proti plesni. Ošetrite aj asi 10 cm za viditeľným okrajom. Pleseň nezoškrabujte nasucho, spóry by sa rozšírili do vzduchu.
- Nechajte pôsobiť a vyschnúť. Potom miesto zotrite. Pri silnom napadnutí ošetrenie zopakujte.
- Natrite stenu farbou proti plesni. Na studené steny, kde sa pleseň vracia.
- Zmeňte režim vetrania. Inak sa pleseň vráti do pár týždňov.
Podrobný postup pre omietku je v návode ako odstrániť pleseň zo steny. Ak má plocha s plesňou viac ako asi 0,5 m², alebo sa vracia aj po správnom ošetrení, zvážte odbornú sanáciu.
SteriSolan obsahuje približne 5 % peroxidu vodíka a 0,01 % striebra. Neobsahuje chlór, alkoholy ani aldehydy a nemá chlórový zápach. Preto sa dá použiť aj v spálni alebo detskej izbe. Biocídne výrobky používajte bezpečne. Pred použitím si vždy prečítajte označenie a informácie o výrobku. Ako sa líši od chlórových prípravkov, octu či sódy, ukazuje porovnanie prípravkov proti plesni.
Riešenie podľa príčiny
- Kondenzácia a studené steny: SteriSolan na zničenie plesne a farba Bioni Nature so striebrom na ochranu steny. Oba produkty sú spolu v BIONI Sete. K tomu nárazové vetranie (ako správne vetrať).
- Vzlínajúca vlhkosť v murive: injektáž AquaStop Cream, ktorá vytvorí v murive vodoodpudivú clonu. Potom ošetrenie a náter.
- Zatekanie: najprv opraviť strechu, potrubie alebo vaňu u suseda. Až potom má zmysel ošetrenie a nový náter.
Je pleseň v byte nebezpečná?
Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich smerniciach o vlhkosti a plesniach (2009) uvádza, že vlhkosť a pleseň v interiéri súvisia s vyšším výskytom dýchacích ťažkostí, astmy a alergií. Najcitlivejšie sú deti, starší ľudia, alergici a ľudia s oslabenou imunitou. Viac v článkoch pleseň ako zdravotné riziko a alergia na pleseň.
Dôležité čísla
- pod 60 % – vlhkosť vzduchu v byte, ideálne 30 až 50 % (EPA).
- 24 až 48 hodín – do toho času treba vysušiť vlhké materiály po vytopení, inak hrozí pleseň (EPA).
- 0,5 m² – nad touto plochou zvážte odborníka.
- 10 cm – o toľko ošetrite plochu za okrajom viditeľnej plesne.
Časté otázky
Čo robiť, keď je v byte pleseň?
Najprv zistite príčinu vlhkosti a zmerajte vlhkosť vzduchu. Potom pleseň ošetrite prípravkom proti plesni, nechajte vyschnúť a zotrite. Na studené steny použite farbu proti plesni a zmeňte spôsob vetrania. Pri ploche nad 0,5 m² alebo pri zatekaní zavolajte odborníka.
Môže byť pleseň v byte aj bez viditeľných fľakov?
Áno. Pleseň môže rásť za skriňou, pod tapetou, za sadrokartónom alebo pod podlahou. Typickým znakom je zatuchnutý zápach. Pozrite zápach plesne v byte.
Kto platí odstránenie plesne v nájomnom byte?
Záleží na príčine. Ak ide o stavebnú chybu, zatekanie alebo vzlínajúcu vlhkosť, je to vec prenajímateľa. Ak pleseň vznikla nedostatočným vetraním, zodpovednosť môže niesť nájomca. Pleseň nahláste prenajímateľovi písomne a odfoťte ju.
Pomôže proti plesni v byte odvlhčovač?
Áno, ak je vlhkosť dlhodobo nad 60 % a vetraním ju neznížite. Odvlhčovač však pleseň neodstráni. Najprv ju treba ošetriť prípravkom proti plesni.
Ako dlho trvá, kým sa pleseň v byte objaví?
Na vlhkom povrchu môže pleseň začať rásť už za 1 až 2 dni. Viditeľný povlak sa zvyčajne objaví po niekoľkých dňoch až týždňoch.